Konfigurácia a správa služby HTTP

Komponenty World Wide Web Server v IIS umožňujú počítaču s Windows Server 2003 fungovať ako web server poskytujúci HTTP obsah. Webová služba ponúka niekoľko vlastností, ktoré ponúkajú rozsiahlu kontrolu nad obsahom, bezpečnosťou a šírkou prenosového pásma. Teraz sa budeme venovať IIS skôr ako tradičnému webovému serveru než aplikačnému. Popíšeme si niektoré vlastnosti webových služieb a ako ich spravovať v IIS.
Pokračovať v čítaní „Konfigurácia a správa služby HTTP“

DHCP

Protokol TCP/IP vyžaduje, aby každý nod na sieti mal jedinečnú IP adresu. Túto IP adresu môžete prideľovať dynamicky alebo staticky. Pri statickom adresovaní musíte manuálne zadať pevnú adresu danému nodu a táto sa meniť nebude, pokiaľ ju opäť ručne nezmeníte. Statické prideľovanie sa obvykle používa v prípade, že nod musí mať stále tú istú IP adresu. Webové a FTP servery alebo niektoré zariadenia, ako napríklad tlačiarne ani nepodporujú nič iné, iba statické adresy.
Pokračovať v čítaní „DHCP“

Úvod do DNS

Internet zahŕňa milióny zariadení vrátane počítačov, routrov, tlačiarní a iných súčastí. Každé takéto zariadenie sa nazýva nod (uzol). Aby bolo možné s týmito nodmi komunikovať a odlíšiť jeden od druhého, každý z nich vyžaduje jedinečný identifikátor – IP adresu. Intranety taktiež môžu používať TCP/IP protokol, čo tiež vyžaduje unikátnu adresu pre každý nod. Pri intranete ale môžu byť adresy použité z rozsahu neverejných rezervovaných rozsahov (napr. 192.168.0.x). Nody na internete musia mať unikátnu verejnú IP adresu. Tieto adresy je ale pre ľudí obtiažne si zapamätať a ich používanie je nepraktické. Domain Name Service (DNS) prekonáva tento problém tak, že umožňuje ľuďom pracovať s prirodzenými menami miesto IP adries. Presnejšie povedané, DNS umožňuje mapovanie názvov na adresy. Je jednoduchšie napr. pre prístup k tomuto webu písať www.ervin.sk než 88.212.18.39. DNS si berie na starosť prevod tohto názvu na IP adresu. Mapovanie názvov na IP adresy sa nazýva name resolution (rozlišovanie názvov).
Pokračovať v čítaní „Úvod do DNS“

Defragmentácia

Zakaždým, keď otvoríte dátový súbor v aplikácii, urobíte v ňom zmenu a opätovne ho uložíte, môže sa stať, že v pôvodnej lokácii na disku už nebude dostatok miesta pre nový (väčší) dokument. V tom prípade operačný systém uloží dokument na disk tak, že časť uloží na pôvodné miesto a časť na iné voľné miesto. Pokiaľ priebežne pokračujete v úpravách (a samozrejme zväčšovaní) súboru, tak sa tento postupne môže nachádzať na viacerých lokáciách na disku. Tomuto sa hovorí, že súbor je fragmentovaný. Zakaždým, keď sa pokúsite takýto súbor otvoriť, systém musí prehľadať disk, aby dokázal spojiť všetky časti súboru. Táto činnosť výrazne spomaľuje prácu, keďže musí vykonať viacnásobné čítanie z disku.
Pokračovať v čítaní „Defragmentácia“

Plánovanie úloh

Plánovač úloh (task scheduler) je nainštalovaný spolu s operačným systémom. Pomocou neho dokážete spúšťať aplikácie a utility vo vopred naplánovanom čase. Hlavné použitie je pri správe systému. Úlohy ktoré vytvoríte sú vlastne súbory (s koncovkou .job) ktoré môžu byť posielané e-mailom, kopírované medzi počítačmi podľa potreby. Tieto súbory sú umiestnené v adresári %SystemRoot%\Tasks.
Pokračovať v čítaní „Plánovanie úloh“