Prehľad
- Niečo o histórii UNIX/Linux
- Pochopenie základných princípov UNIX-u
- Pochopenie licencovania Open Source
- Čo je to CentOS Linux
- Prihlásenie do systému
- Linux a grafické rozhranie
História Linux-u
Autorom operačného systému Linux je Linus Torvalds. Jeho pôvodná verzia bola v priebehu asi desiatich rokov zdokonaľovaná bezpočtom ľudí na celom svete. Linux predstavuje verziu operačného systému Unix pre osobné počítače s procesorom Intel, Alpha a ďalšie a bol kompletne vytvorený znovu – na jeho vývoji sa spoločnosti Unix System Laboratories a Berkeley Software Distribution vôbec nepodieľali. Zaujímavé je, že sa na vývoji operačného systému Linux podieľali ľudia na celom svete – od Austrálie po Fínsko a všetci dúfali, že sa Linux podarí uviesť do podoby schopnej konkurovať ostatným operačným systémom typu Unix.
Vlastný projekt operačného systému Linux začal výskumom vlastností procesoru 386. Systém je navrhnutý tak, aby maximálne využíval všetky vlastnosti tohto procesora.
Operačný systém Linux podporuje väčšinu programového vybavenia napísaného pre Unix, vrátane systému X Window. Tento systém bol vytvorený na Massachusetts Institute of Technology tak, aby umožňoval operačným systémom Unix vytvárať grafické okná a interaktívne spolupracovať medzi sebou. Dnes platí, že je systém X Window implementovaný pre každú verziu operačného systému Unix.
Okrem štandardov, ktoré predstavujú verzie System V a BSD, existuje sada štandardizačných dokumentov publikovaná úradom pre štandardizáciu IEEE, ktorá má označenie POSIX. Operačný systém Linux splňuje väčšinu podmienok uvedených v dokumentoch POSIX-1 a POSIX-2. Pritom má v mnohých aspektoch vlastnosti podobné systému BSD, ale má tiež vlastnosti, ktoré nájdete pri systéme System V. Stručne povedané, pokiaľ ide o štandard, predstavuje operačný systém Linux kombináciu (a väčšina ľudí sa domnieva, že veľmi dobrú) všetkých troch štandardov.
Väčšina programového vybavenia dodávaná s operačným systémom Linux pochádza od nadácie Free Software Foundation a je súčasťou projektu GNU. Hlavným cieľom projektu GNU je jednak sprístupniť programové vybavenie pôvodne napísané pre operačný systém Unix užívateľom ostatných operačných systémov, jednak vytvoriť prenositeľný operačný systém, ktorý bude mať prakticky rovnaké vlastnosti ako Unix. Prenositeľný znamená, že tento operačný systém pobeží na všetkých počítačových platformách (nech sú vybavené procesorom Intel, PowerPC, Alpha či iným). Tento operačný systém má označenie Hurd. Hlavný rozdiel medzi operačným systémom Linux a operačným systémom Hurd nespočíva v užívateľskom rozhraní, ale v programátorskom rozhraní – Hurd predstavuje moderný operačný systém, zatiaľ čo Linux je operačným systémom založeným na filozofii staručkého Unixu.
Princípy UNIX-u
Základom v systéme UNIX je súbor a vlastne všetko v UNIX-e je súbor a to aj vrátane hardware. Toto je asi jeden z najväčších rozdielov medzi svetom UNIX-u a inými OS. Filozofia operačného systému UNIX sa od filozofie ostatných operačných systémov líši v jednej veci. Autori UNIX-u sa nepokúšali predvídať všetky potreby všetkých používateľov. Namiesto toho sa pokúsili navrhnúť operačný systém tak, aby si každý používateľ ľahko dokázal prispôsobiť správanie sa operačného systému podľa vlastných potrieb. Konfigurácia jednotlivých programov operačného systému UNIX sa nachádza v tzv. konfiguračných súboroch. Niekedy sú nazývané ako „ini files“ alebo „rc files“, prípadne „dot files“ – pretože obyčajne ich meno začína bodkou. Súbory začínajúce „.“ sú tzv. systémové súbory a obvykle ich pri vylistovaní adresára nevidíte. Tieto konfiguračné súbory sú uložené v textových súboroch, ktoré je možno jednoducho upravovať.
Práca v UNIX-e je založená na množstve malých ale spoľahlivých programov, ktoré obvykle robia iba jednu vec, ale robia ju dobre. Tieto malé programy sa obvykle môžu spájať (reťaziť) a vykonávať aj omnoho zložitejšie úlohy, ako by sa dalo na prvý pohľad povedať.
GPL – GNU General Public License
Na operačný systém Linux sa vzťahujú licenčné podmienky GPL (GNU General Public Licence). Táto licencia sa vzťahuje na všetko programové vybavenie produkované nadáciou Free Software Foundation a jej cieľom je zabrániť komukoľvek obmedzovať distribučné práva ostatných. Inými slovami, podľa licenčných podmienok GPL si môžete účtovať za distribúciu programového vybavenia GNU koľko chcete, ale nesmiete nikomu prikazovať, za aký poplatok ho má distribuovať ďalej. Ďalej musíte s každou distribúciou programového vybavenia GNU sprístupniť zdrojové kódy, čo je veľmi užitočné pre programátorov. Potom si totiž každý môže napríklad modifikovať operačný systém Linux a ďalej distribuovať túto modifikovanú verziu – opäť za predpokladu, že ju bude distribuovať podľa licenčných podmienok GPL. Takáto licencia sa tiež často nazýva „copyleft“.
CentOS Linux
Čo to vlastne znamená, keď hovoríme o CentOS Linux? V súčasnosti existujú na svete stovky rôznych distribúcií Linuxu. Samotný Linux ako taký je totiž len operačný systém. Takže keď hovoríme o Linuxe, hovoríme vlastne iba o jadre. Jadro samo o sebe asi pre veľkú väčšinu používateľov bude asi neužitočné. Preto sa k jadru pridávajú rôzne programové balíky (napr. kompilátor gcc). Jadru a pridanej skupine balíkov spolu s inštalátorom (príp. iba návodom ;) sa hovorí distribúcia. Jednou z takýchto distribúcií je aj CentOS Linux. Spolu s touto distribúciou je dostupná aj technická podpora (platená) a inštalačný a konfiguračný softvér.
CentOS je linuxová distribúcia odvodená z voľne poskytovaných zdrojov prominentného severoamerického linuxového predajcu. Ktorý to je ponechávam na vašom ďalšom skúmaní ;). CentOS sa plne prispôsobuje redistribučnej politike predajcu a jeho cieľom je 100% binárna kompatibilita. CentOS je zdarma.
Bližšie informácie a zdroje pre stiahnutie nájdete na www.centos.org
Doporučená minimálna hardvérová konfigurácia
- Pentium Pro alebo lepší s 256 MB RAM alebo 64-bit Intel/AMD with 512 MB RAM
- 2-6 GB priestoru na disku
- Bootovateľná CD mechanika
- iná procesorová platforma: Itanium 2, IBM Power, IBM Mainframe
Prihlásenie do systému
Korene operačného systému Linux siahajú do architektúry multipoužívateľského operačného systému Unix. Ak máte skúsenosti s operačným systémom MS DOS viete, že nie je potrebné používateľa identifikovať prihlasovaním sa. V systémoch tohoto typu, na rozdiel od multipoužívateľských operačných systémov, sa predpokladá plný prístup k prostriedkom počítača jedným používateľom. Operačný systém Linux, ako jeden z multipoužívateľských operačných systémov, vyžaduje identifikáciu používateľa jeho prihlásením. Znamená to, že prostriedky operačného systému, rovnako ako aj hardvérové prostriedky, môžu byť využívané viacerými používateľmi súčasne.
Ide o mechanizmus, prostredníctvom ktorého operačný systém overuje, či daný používateľ má prístup k prostriedkom počítača. Identifikácia je založená na kombinácii používateľského mena a hesla, ide o tzv. účet [account]. Vytváranie používateľských účtov, ich nastavovanie a správu, má na starosti administrátor systému. Po inicializovaní všetkých systémových prostriedkov a služieb ponúkne operačný systém prihlasovaciu obrazovku, ktorá môže vyzerať rôzne, avšak v každom prípade existuje jeden spoločný prvok, ktorým je meno používateľa – login. Obyčajne sa pred slovo login, píše meno počítača, na ktorý sa používateľ prihlasuje.
Operačný systém Linux podporuje tzv. virtuálne konzoly. Jedná sa o metódu, ktorá budí dojem, že váš počítač nie je jedným počítačom, ale viacerými naraz. Linux je schopný spustiť niekoľko terminálov súčasne a pritom sú všetky spojené jedným jadrom. Našťastie je používanie virtuálnych konzolí jednou z najľahších záležitostí v operačnom systéme Linux. Ak to chcete vyskúšať, stlačte klávesu Alt+F2.
Objaví sa vám nová ponuka k prihláseniu do systému. Nepodliehajte panike. Práve pracujete s virtuálnou konzolou číslo 2. Prihláste sa a preveďte niekoľko príkazov aby ste sa presvedčili, že novovytvorený príkazový procesor naozaj funguje. Ak sa budete chcieť vrátiť, stlačte klávesy Alt+F1 prípadne Alt+F3 na vytvorenie virtuálnej konzoly č.3.
Operačný systém Linux má automaticky povolených 6 virtuálnych konzol. Ak začnete využívať virtuálne konzoly zistíte, že sú ideálnym prostriedkom na vykonávanie viacerých operácií súčasne.
Linux a grafické rozhranie
Väčšina ľudí dáva pri svojej práci prednosť grafickému používateľskému prostrediu, ktorým je v Unixe systém X Window. Ak poznáte operačné sytémy Macintosh alebo Microsoft Windows, bude vám systém X Window známy. V distribúcii CentOS 5 sa používa Xorg, čo je moderná, voľná implementácia XFree86. Výhodou Xorg je vysoká flexibilita pre zobrazovanie grafických aplikácií. Plne podporuje sieťovo-transparentnú klient/server architektúru. Systém je nakonfigurovaný tak, že do grafickej obrazovky sa dostanete stlačením kombinácie kláves CTRL-ALT-F7
Xorg je len tzv. framework, t.j. poskytuje len plochu pre vykresľovanie aplikácií ale sám ich neriadi. K tomu slúžia rôzne desktopové nadstavby, ktoré aj poskytujú štandardný vzhľad pre desktop a aplikácie. Štandardne dodávané desktopové nadstavby v CentOS 5 sú:
- GNOME – štandardné desktopové prostredie
- KDE – prostredie založené na Qt
Pre spustenie grafického rozhrania nie je nič potrebné. Systém sa doň spúšťa automaticky, stačí sa prihlásiť. Po prvom prihlásení by ste si mali hneď zmeniť heslo.