Práca so súbormi v CentOS Linux, časť 1 – ls, pwd

Z predchádzajúcej časti máme predstavu, ako vyzerá adresárová štruktúra v operačnom systéme CentOS Linux. Aby sme mohli efektívne pracovať s dátami uloženými v adresároch, musíme vedieť, kde sa nachádzajú a ako sa volajú. Rovnako musíme vedieť ako s adresármi a súbormi manipulovať. Prvým z príkazov potrebných pre prácu so súbormi a adresármi bude príkaz ls. Do príkazového riadku napíšte ls.

[user@localhost ~]$ ls
. ..
[user@localhost ~]$

žiadny zoznam sa nezobrazil. Je to v poriadku, pretože aktuálny adresár neobsahuje nijaké podadresáre ani súbory. Do príkazového riadku napíšte ls /.

[user@localhost ~]$ ls /
bin dev home lost+found misc net proc sbin srv tmp var
boot etc lib media mnt opt root selinux sys usr
[user@localhost ~]$

Ako je vidieť, v tomto prípade zoznam obsahuje názvy. Jedná sa o obsah adresára /, čiže koreňového adresára. V predchádzajúcom prípade sme použili príkaz ls /, kde / je parameter príkazu. Prvým slovom je príkaz, nasledujúce slová sú parametre. V prípade príkazu ls je prvým parametrom názov adresára, v našom prípade koreňového adresára /. Parametre príkazov sa ďalej rozlišujú, sú to voľby [options] a prepínače [switches]. Vyskúšajme si nasledovný príkaz ls -F /.

[user@localhost ~]$ ls -F /
bin/ dev/ home/ lost+found/ misc/ net/ proc/ sbin/ srv/ tmp/ var/
boot/ etc/ lib/ media/ mnt/ opt/ root/ selinux/ sys/ usr/
[user@localhost ~]$

Parametre príkazu modifikujú funkciu príkazu. V našom prípade voľba -F má za následok, že v zozname sa označia adresáre pridaním / za názov, ďalej sa odlíšia špeciálne súbory, ostatné súbory a programy. Veľa príkazov v Unixe sa spúšťa podobne ako popisovaný príkaz ls. Tiež majú množstvo prepínačov a volieb, ktoré sa obyčajne reprezentujú jedným znakom za pomlčkou. Narozdiel od príkazu ls, niektoré príkazy pri spustení vyžadujú parametre, prepínače a/alebo voľby. K vyjadreniu syntaxe príkazov budeme využívať nasledujúcu formu:

ls [-aRF] [adresár]

Keď budeme popisovať nový príkaz, budeme na jeho definovanie používať podobný syntaktický zápis. Prvým slovom je príkaz (v tomto prípade ls), potom nasledujú parametre. Voliteľné parametre sú uzavreté v hranatých zátvorkách. Vždy keď bude uvedený parameter zapísaný v hranatých zátvorkách, znamená to, že nie je povinný a používateľ ho nemusí uvádzať. Tzv. meta-premenné sú uvedené kurzívou – sú to slová, ktoré musia byť nahradené skutočným parametrom. V tomto prípade je meta-premennou adresár. Táto premenná by mala byť nahradená menom skutočného adresára.
Používanie adresárov sa môže javiť trochu ťažkopádne. Nebolo by najpríjemnejšie vypisovať vždy celú cestu, ak sa chcete dostať k nejakému súboru. V operačnom systéme Unix je zavedený pojem aktuálny adresár. V príkladoch, ktoré sme doteraz použili, bol aktuálny adresár /home/user. Pokiaľ chcete zistiť aký je váš aktuálny adresár, napíšte príkaz pwd [print working directory], ktorý zobrazí celú cestu vášho aktuálneho adresára. V niektorých prípadoch zobrazuje výzva príkazového riadku aj meno počítača – v našom prípade localhost.

[user@localhost ~]$ pwd
/home/user
[user@localhost ~]$

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.